Nachádzate sa tu

Chorí a zdravotne oslabení





Termínom chorý sa označuje jednotlivec v stave choroby, ktorá sa bežne definuje ako porucha rovnováhy organizmu s prostredím. Vznikajú pritom rozličné anatomické a funkčné zmeny v organizme. Zo špeciálnopedagogického hľadiska však nejde o chorého vôbec, ale o takého, ktorý pre svoju chorobu vyžaduje špeciálnu výchovno-vzdelávaciu starostlivosť. Kategória chorých sa vnútorne diferencuje na viaceré skupiny, ktoré potom predstavujú špecifickú pedagogickú problematiku. Existuje rozsiahly počet chorôb dýchacieho, pohybového, nervového, srdcovocievneho, tráviaceho, vylučovacieho a pohlavného ústrojenstva, chorôb kožných, krvných, žliaz s vnútornou sekréciou, atď.

Termínom zdravotne oslabený sa označuje jednotlivec v stave rekonvalescencie alebo so zníženou odolnosťou voči chorobám, či tendenciou k recidivite choroby alebo jednotlivec s ohrozením zdravia v dôsledku vplyvu nevhodného prostredia, nevhodného životného režimu, nesprávnej výživy. (Kollárová, 1993).

ALERGIE - ODPORÚČANIA PRE UČITEĽOV
ASTMA
DIABETES MELLITUS - CUKROVKA
EPILEPSIA


ALERGIE - ODPORÚČANIA PRE UČITEĽOV

1. Úľavy na telesnej výchove

Prejavy niektorých alergií môže zhoršovať zvýšená telesná námaha. Odborný lekár - alergológ, resp. pediater - zaradí žiaka do zdravotnej skupiny, s čiastočným oslobodením od TV ( pokiaľ nie je oslobodený úplne ) - odporučí vhodné a nevhodné cvičenia podľa závažnosti ochorenia.
U detí so sennou nádchou ( pollinosis ) nie sú odporučené akékoľvek cvičenia vonku v prašnom prostredí v peľovej sezóne ( ľahká atletika, turistika ).


2. Konkrétne formy a prejavy alergií u jednotlivých detí, predovšetkým u závažných ochorení je potrebné prekonzultovať s rodičmi, ktorí oboznámia triedneho učiteľa s liečbou.

3. Zabezpečenie vhodného prostredia pre alergika:

- podlahy, nábytok upratovať na mokro
- používať zvlhčovače vzduchu
- pravidelne umývať radiátory
- podľa možností vyradiť textílie ( koberce, záclony, plyšové hračky...)
- častejšie prať záclony
- umývať žalúzie
- v prípade, že je v miestnosti koberec, minimálne raz mesačne vysávať namokro
s použitím extrakčnej techniky
- vetrať pravidelne, nárazovo
- vyradiť z miestnosti kvitnúce kvety
- listovú zeleň pravidelne umývať
- ovocie, podávané v školskej jedálni, dať žiakom umyté
- lavice žiakov s alergiou dýchacích ciest umiestniť v zadnej časti triedy ( krieda dráždi
citlivé dýchacie orgány )
- pred hodinou TV utrieť podlahu telocvične vlhkou handrou
- požívať umývateľné žinenky.

Vypracovala: Mgr. Alena Viktorínová, špeciálny pedagóg CŠPP pri ŠZŠ vo Zvolene


ASTMA


Astma (Asthma bronchiale (AB), Bronchiálna astma, Priedušková astma)je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest charakterizované zvýšenou reaktivitou dýchacieho stromu na rôzne podnety (fajčenie, fyzická námaha, infekcia).
Typicky sa prejavuje záchvatmi dýchavičnosti, ktoré sú sprevádzané typickými pískavými zvukmi v dôsledku kŕčovitého zovretia priedušiek. Môže sa ale prejavovať aj prítomnosťou suchého dráždivého kašľa, ktorý nereaguje na bežnú liečbu.



Príčiny

Rizikovými faktormi pre vznik astmy je jej výskyt v rodine (u predkov a súrodencov), anamnéza alergického ochorenia (najmä neliečeného, alebo zle liečeného), niektoré chemické, alebo fyzikálne faktory (napr. častá liečba antibiotikami).

Provokujúce faktory školského prostredia

Na rozdiel od domáceho prostredia, ktoré sa zväčša darí upraviť pre alergika podľa individuálnych potrieb, existuje v škole viacero rizikových faktorov.

Rizikové faktory – alergény:

1. bytový prach
Viaceré skúsenosti ukazujú, že najväčšiu prašnosť majú telocvične a priľahlé priestory.

2. alergia na srsť domácich zvierat
Významným problémom školákov je alergia na srsť domácich zvierat (mačka, pes, škrečok, papagáj). Alergény prinášajú spolužiaci na odeve do školskej triedy. Vysoké koncentrácie týchto alergénov boli zistené na steroch zo školských lavíc a najmä stoličiek. Zdrojom alergénov môžu byť aj preparované zvieratá.

3. potravinové alergény
Potravinové alergény, ktoré aj keď zriedkavejšie môžu provokovať astmatické záchvaty.
Zdrojom potravinových alergénov môže byť:
- školská jedáleň
- školský bufet
- výmena desiaty so spolužiakom

4. pomôcky
Zdrojom alergénov môžu byť pomôcky na pracovné vyučovanie, alebo výtvarnú výchovu (dekoratívne kvety, trávy, resp. iné prírodné materiály).

5. fyzická aktivita
6. chemické látky (odborné učebne)
7. kriedový prach
8. tabakový dym
9. emočné faktory: stres v dôsledku pracovného preťaženia, alebo citové konflikty, ktoré môžu vyústiť do zhoršenia astmy
sociálne prostredie a sociálne interakcie: epidemiologické štúdie demonštrovali spojenie medzi životným stresom, sociálnym postavením, alebo stavom a kvalitou sociálnych vzťahov. Ide o sociálne siete, väzby jedinca k priateľom, rodine, práci a verejnosti prostredníctvom sociálnych skupín.

Astma a telesná výchova

Často diskutovanou otázkou je vhodnosť či potreba športovania pri astmatickom ochorení.

Pre astmatikov je na zlepšenie a udržanie dobrého zdravotného stavu, okrem účinnej a kvalitnej liečby, nutné aj dodržiavanie určitých zásad životosprávy medzi ktoré patrí pravidelné športovanie.

Z toho vyplýva, že pohyb je neoddeliteľnou súčasťou liečby.

Fyzická záťaž sa využíva aj v diagnostike astmy, pretože pomáha odkryť príznaky, ktoré v kľude nie sú zrejmé.

Príčiny zhoršenia klinického stavu počas fyzickej námahy

1. Príčinou zhoršenia klinického stavu počas fyzickej námahy môže byť nedostatočné zvládanie astmy, čo môže byť signálom na úpravu dlhodobej liečby.

2. Inou príčinou zhoršenia astmy počas telesnej výchovy je prostredie, v ktorom astmatik športuje.

Napríklad, pacient alergický na roztoče bytového prachu nemusí mať pri behu vonku žiadne ťažkosti, ale pri fyzickej aktivite v telocvični sa dostavia akútne astmatické príznaky v dôsledku roztočového alergénu.

Iným príkladom je peľový alergik, ktorý naopak bez problémov športuje vnútri, ale sa dusí vonku počas peľovej sezóny.

3. U skupiny astmatikov môže byť samotná fyzická záťaž spúšťacom alergickej reakcie. Aj v tomto prípade sú dnes k dispozícii lieky, ktoré dokážu účinne potlačiť takúto reakciu a umožnia astmatikovi fyzickú aktivitu. Rozhodnutie o obmedzení fyzickej aktivity na hodinách telesnej výchovy musí byť preto veľmi individuálne, aby sa astmatickému dieťaťu neublížilo.

Hlavným nebezpečenstvom pri telesnej výchove a športoch je astmatický záchvat. V závislosti od fyzickej záťaže sa môžu objaviť ďalšie problémy:
- žihľavka
- anafylaxia (precitlivenosť na cudzorodú bielkovinu)

Je dôležité si uvedomiť, že šport je nevyhnutný pre telesný a psychický vývoj dieťaťa. Astma by nemala byť prekážkou pre úplný rozvoj fyzických možností dieťaťa. Pokiaľ sa takou prekážkou stane, treba upraviť liečbu.

Astma a šport

Niektoré športy sú odporúčané astmatikom viac, iné menej, niektoré by astmatici nemali vykonávať vôbec.

Vhodné športy pre astmatikov
- všetky vodné športy (plávanie, veslovanie, vodné pólo)
- napriek pobytu na chladnom vzduchu sú vhodné všetky zimné športy (opäť je výhodou vlhkosť a čistota vzduchu a záťaž všetkých svalových skupín - hrudník a horné končatiny) lyžovanie, hokej, krasokorčuľovanie

Menej odporúčané športy
- ihriskové športy ako napríklad futbal, alebo beh či bicyklovanie
- Futbal – prašnosť.
- Bicyklovanie patrí dnes medzi preferované športové aktivity, ale z hľadiska astmy je jeho vhodnosť otázna (fixácia hrudníka, zvýšená záťaž dolných končatín, nechránená inhalácia znečisteného vzduchu na cestách).
- Tolerancia behov (krátke a dlhé trate) závisí od kvality tréningu a celkovej prípravy.

Pri výbere športu je dôležité brať do úvahy prostredie, v ktorom sa vykonáva, namáhavosť aktivity a celková dostupnosť. Vždy je potrebné zosúladiť ochorenie so športom.

Astma a škola

Mnohí učitelia sa mylne domnievajú, že liečba astmy (a iných ochorení) je výlučne vecou rodičov. Avšak opak je pravdou. Keďže v škole dieťa prichádza do kontaktu s mnohými provokačnými faktormi (alergény, pohyb, stres, jedlo v školskej jedálni, prach, čistiace prostriedky), ktoré môžu spúšťať a vyvolávať astmu, ba dokonca aj astmatický záchvat, každý učiteľ by mal byť dostatočne informovaný o problematike tohto ochorenia a zároveň byť schopný poskytnúť lekárovi a rodičom cenné poznatky, ktoré by mohli prispieť k efektívnejšej liečbe dieťaťa.

V domácom prostredí sa o mnohé aspekty tohto ochorenia stará rodič.

V školskom prostredí túto zodpovednosť preberajú učitelia. Preto každý rodič by mal dbať o zdravie svojho dieťaťa aj tým, že oboznámi učiteľa o zdravotnom stave dieťaťa a všetkých obmedzeniach, ktoré súvisia s liečbou jeho ochorenia a mal by oboznámiť učiteľa o postupe pri nepredvídaných astmatických reakciách. Rodič mal by aktívne spolupracovať s pedagógom, informovať sa o rôznych symptómoch a zmenách nálad u dieťaťa v priebehu vyučovacieho procesu.

Pre dobrý vývoj astmy je nesmierne potrebná dobrá spolupráca rodiča a lekára a rovnako dobrá spolupráca učiteľa a rodiča.

RADY PRE UČITEĽOV

- Vyžiadajte si od rodičov plán postupu ( v stručných bodoch) ošetrenia pri astmatickom záchvate.
- Požiadajte rodiča, aby vás oboznámil s pomôckami, ktoré dieťa/žiak používa pri liečbe astmy (inhalačné, sprejové, alebo práškové dávkovače).
- Umožnite dieťaťu/žiakovi zobrať si pohotovostné lieky na školské akcie.
- Informujte rodiča, ak ste zaznamenali u dieťaťa/žiaka počas pobytu v škole príznaky ako pokašliavanie, zadýchavanie, zmeny nálady. Je možné, že dieťa/žiak doma tieto prejavy nemá a preto sú tieto informácie veľmi cenné.
- Ak plánujete na pracovnom vyučovaní použiť prírodné materiály (trávy, juta, zvieracia srsť), alebo prchavé látky (lepidlá), upozornite na to vopred rodičov.- Od rodiča žiadajte odporúčanie o obmedzení telesnej aktivity vystavené odborným lekárom.

RADY PRE RODIČOV

- Oboznámte učiteľa so zdravotným stavom vášho dieťaťa/žiaka a obmedzeniami vyplývajúcimi z liečby.
- Je potrebné oboznámiť hlavne učiteľa telesnej výchovy o stave dieťaťa/žiaka, o spúšťačoch a o postupe pri objavení sa prvých ťažkostí.
- Ak dieťa/žiak reaguje na peľ, nie sú pre neho vhodné behy vonku v sezóne, pričom telesná výchova v telocvični mu nemusí robiť problémy.
- Dieťa/žiak by malo mať v škole pri sebe základné lieky, malo by ich vedieť používať.
- Oboznámte učiteľa s inhalačnými pomôckami, ktoré dieťa/žiak používa pri liečbe.
- Pripravte dieťaťu/žiakovi písomne pohotovostný plán – postup pre prípad akútneho záchvatu, pretože v prostredí spolužiakov resp. v strese dieťa nemusí dodržať postup.
- Pýtajte sa na prítomnosť príznakov kašľa, zadýchavania a zmeny nálady u dieťaťa/žiaka počas vyučovania.
- Je dobre dbať, aby dieťa/žiak malo zdravý a dobrý spánok, aby si školské úlohy pripravovalo dôsledne. Tým je možné vyhnúť sa stresovým situáciám v škole a znížiť negatívny vplyv stresu na vznik záchvatu.

Ako predísť záchvatu

- Astma musí byť liečená a sledovaná.
- Základné lieky sa musia podávať pravidelne, v prípade nutnosti ešte pred športovaním.
- Nutné je pravidelne sledovanie dychových funkcií dieťaťa lekárom.
- Na základe tohto sledovania lekár informuje rodičov, alebo aj učiteľa o tom, aké nároky môžu na dieťa/žiaka klásť.
- Lekár môže odporučiť zvýšenie dávky preventívnych liekov tak, aby dieťa/žiak mohlo cvičiť.
- V priebehu peľovej sezóny je rozumné deti/žiakov trpiacich alergiou oslobodiť od aktivít mimo budovy.

Astmatický záchvat

Akútny astmatický záchvat je stav zhoršujúcej sa dýchavice, kašľa a pískotov, spôsobený bronchospazmom, nadmernou tvorbou hlienu a opuchom sliznice dýchacích orgánov, čo sa prejaví výraznou výdychovou dusivosťou.

Astmatický záchvat môže vzniknúť v priebehu niekoľkých minút (rizikoví astmatici), ale častejšie sa vyvíja niekoľko hodín až dní.

Tento akútny stav väčšinou vzniká u ľudí, trvalo sa liečiacich astmou.

Môže sa dostaviť aj u doteraz zdravých osôb, u ktorých môže byť vyvolaný viacerými príčinami (napríklad akútna alergická reakcia - to znamená vystavenie organizmu pôsobeniu silného alergénu, akými sú napr. peľ, prach, a pod.).

Príznaky astmatického záchvatu
Medzi hlavné príznaky bronchospazmu patrí:
- pri výdychu počuteľné „pískanie“
- viditeľné zapojenie brušných svalov počas dýchania
- pri nádychu sa nosné dierky sťahujú k sebe
- môže byť viditeľné dofialova zafarbenie ďasien a perí (cyanóza)

Riziká astmatického záchvatu
Astmatický záchvat vyžaduje okamžitú pomoc a rozhodné konanie záchrancu, lebo môže nastať:
- dusenie
- hypoxia (znížené okysličenie orgánov)
- poškodenie krvného obehu
- riziko zástavy srdcovej činnosti

Prvá pomoc
V tomto stave je najdôležitejšie zachovať rozvahu a poznať postup, ako pomôcť. Zlyhanie pri astmatickom záchvate, pri nedostatku cudzej pomoci, môže mať tragické následky. Preto treba jednať rýchlo, ale rozvážne:
- okamžite odstrániť možný spúšťač (látka, ktorá spôsobuje alergiu, resp. astmatický záchvat), alebo postihnutého vzdialiť od miesta, kde sa tento spúšťač vyskytuje
- postihnutého uložiť do polohy v polosede s pevne opretým chrbtom a zakázať mu akýkoľvek pohyb, alebo námahu, ktorá by všetko zhoršovala
- otvoriť okno, aby mal prísun čerstvého vzduchu - ale dbáme na to, aby neprechladol
- ak postihnutý užíva lieky na astmu a má ich predpísané lekárom, podať mu lieky v stanovenej dávke (napríklad lieky: Salbutamol, Salamol, Ventolin, Berodual, Brycanyl, Berotec, a pod.)
- ak nevieme veľkosť dávky, alebo máme akékoľvek pochybnosti o výške lekárom predpísanej dávky, môžeme postihnutému podať úvodnú dávku vo výške 1 dávky (1 stlačenie inhalátora), ktoréhokoľvek z týchto menovaných liekov a počkať na účinok
- pokiaľ problémy nepominú do 10 minút v kľude s prísunom čerstvého vzduchu, alebo do 5 minút od podania niektorého z týchto menovaných liekov, privolať Záchrannou službu a do jej príchodu sledovať postihnutého a kontrolovať jeho životné funkcie
- pri ich poruche poskytnúť odpovedajúcu prvú pomoc
astmatik by vždy mal pri sebe nosiť kartičku so záznamom o svojej chorobe a s inštrukciami od lekára, čo robiť v prípade astmatického záchvatu, pretože v krízovej situácii to môže ušetriť vzácny čas…

Astma a profesia

Astmatik nemôže vykonávať určité profesie. Astmatik si musí vybrať povolanie, ktoré bude vyhovovať jeho zdraviu a povahe.

V prípade, že vo svojej práci opakovane bude astmatik prichádzať do styku so spúšťačmi, je nutné zmeniť pracovné zaradenie, alebo zamestnanie.

Podobne je to aj s miestom bývania. Astmatikom s najťažším stupňom ochorenia sa odporúča presťahovať sa do oblastí s vyššou vlhkosťou vzduchu a zdravším ovzduším.

Astma a výber povolania

Čo môže ohroziť astmatika na pracovisku?
- stavebníctvo: prach, chlad, vlhkosť
- poľnohospodárstvo a zverolekárstvo: prach, postrekové prípravy, peľ, srsť, roztoče, výlučky zvierat
- kancelárske práce: atramenty a tonery, starý papier
- medicína: dezinfekčné prostriedky, lieky – antibiotiká, kontrastné látky
- strojárstvo a chemická výroba: chemikálie, prach, výpary farieb, lakov
potravinárstvo: ak je prítomná potravinová alergia, nemusí sa objaviť len po požití, niekedy spúšťačom môže byť aj kontakt s potravinou, napr. rybie mäso, koreniny

Vypracovala: Mgr. Tatiana Kohútiková - špeciálna pedagogička CŠPP pri ŠZŠ vo Zvolene

Použitá literatúra:
VADEMECUM MEDICI Martin, Osveta 2003

Časopisy
MUDr.P. Čižmár, PhD. Astma a škola. In. Mama a ja 9/2005 s. 68-69

Iné zdroje
www.detskamozkovaobrna.cz - Autor: MUDr. Boris Živný

S danou problematikou súvisiace webové stránky
www.zasr.sk
www.eastma.sk

ZDRUŽENIA
Združenie astmatikov Slovenskej republiky



DIABETES MELLITUS - CUKROVKA

Ak si niekto myslí, že ide o nové ochorenie, je na omyle. Už v roku 1550 pred n. l. tzv. Ebersov egyptský papyrus popisuje polyurickú chorobu, ktorú v 2. stor. p. n. pomenoval Aretaios názvom diabetes. V stredoveku lekári popísali túto chorobu ako sladký moč, ktorý spôsobuje cukor. Na prelome 18.-19. stor. sa začína s dietnou liečbou. V roku 1889 bol zistený vzťah medzi slinivkou a diabetom. V roku 1869 Paul Largenhans objavil v slinivke ostrovčeky. V roku 1909 bol objavený inzulín, 14.1.1922 bol po prvý krát aplikovaný.
Slovo diabetes pochádza z gréckeho slova diabein, čo znamená pretekať a mellitus zasa z latinského slova mell - med.





Diabetes mellitus ďalej len DM - je poruchou metabolizmu sacharidov, ale aj tukov a bielkovín. Vzniká absolútnym alebo relatívnym nedostatkom inzulínu. V podstate ide o nedostatočné vylučovanie inzulínu z podžalúdkovej žľazy - pankreasu, alebo, o nepomer medzi jeho množstvom a potrebou v organizme. Ide biochemickú poruchu , kedy ľudské telo nie je schopné normálne využívať cukry zo stravy. DM, alebo cukrová úplavica (cukrovka) je vážne celoživotné metabolické ochorenie. Postihuje obe pohlavia, všetky vekové kategórie, rasy a etnické skupiny. Cukrovka je ochorenie, ktorého vypuknutie a rozvinutie je závislé okrem iného, i na životnom štýle. Cukrovku nie je možné vyliečiť, ale je ju možné úspešne liečiť.

Klasifikácia diabetu
1. inzulínodependentný I typ - juvenílny DM ktorý sa objavuje prevažne v detstve a dospievaní a prejavuje sa totálnym deficitom inzulínu. U dospelých potom obvykle až do veku 45 rokov, i keď ani u starších osôb nie je vznik choroby 1. typu vylúčený.
2. inzulínoindependentný II typ - nie je závislý od inzulínu. Je to ochorenie dospelých a starších ľudí. Vznik tohto typu choroby v detstve je výnimkou. Najčastejšie sa objavuje u ľudí s obezitou.
3. iné typy diabetu spojené s určitými chorobnými stavmi a syndrómami

DM sa prejavuje nasledovnými vonkajšími príznakmi:
- časté močenie
- nápadný smäd
- význačný hlad
- dieťa chudne
- má bolesti hlavy
- nevoľnosť
- koža je suchá so zápalovými zmenami
- spavosť
- slabosť
- v krvi je glukóza, v moči cítiť acetón

Základná liečba
1. podávanie inzulínu
2. regulovaná diabetická diéta
3. udržiavanie telesnej aktivity - dbať na pravidelnosť a primeranosť telesnej záťaže
4. dostatočný príjem vitamínov, minerálnych látok a tekutín
5. dbať na primeranosť psychickej záťaže

1. Podávanie inzulínu je princípom liečby. Jeho podanie je základnou podmienkou pacientovho prežitia. Celková dávka sa však musí prispôsobiť individuálnemu stavu pacienta. Pravidelné nepodávanie inzulínu ohrozuje: zrak, kardiovaskulárny (srdcovo-cievny ) systém, obličky, pečeň, nervový systém, kožu.

2. Regulovaná diabetická diéta vychádza z energetickej potreby podľa veku s prihliadnutím na telesnú aktivitu. Potrebné je prispôsobiť stravu k spôsobu liečby diabetika. Strava sa musí podávať 6-8 krát denne v pravidelných časových intervaloch. Z tohto dôvodu u pacientov s DM je dôležité a potrebné starostlivé plánovanie jedla, jeho kvantity v závislosti od pracovnej aktivity. Z jedálneho lístka je nutné vylúčiť rýchle cukry, cukor a cukrom sladené nápoje , sladkosti, kompóty, biele pečivo, knedle, múčne jedlá a prezreté sladké druhy ovocia (banány, hrozno, prezreté marhule) Potraviny z bielej múky je nutné zameniť za celozrnné. Odporúča sa zvýšiť príjem zeleniny (kapusta, zeler, cesnak, cibuľa, pšeno, orechy, pšeničné klíčky) a strukovín. Stravu je potrebné len mierne soliť.
Strava diabetika má spĺňať zásady racionálneho stravovania čo znamená znížiť energetický príjem stravy. Zásadou je pestrá strava v malých dávkach. Diabetik, ako každý človek, musí prijímať sedem základných zložiek potravín: cukry (sacharidy), bielkoviny, tuky, vlákninu, vodu, minerály a vitamíny ale s tým, že cukry tuky a bielkoviny musí jesť v presne definovanom dennom množstve. Organizmus diabetika potrebuje fruktózu - ovocný cukor. Používanie umelých sladidiel nie je vhodné. Sacharidy nesmú byť konzumované voľne (kockový či práškový cukor), ale musia byť zabudované do potravín, pokiaľ je možné v spojení s vlákninou (hlávkový šalát, otruby a pod.).Z tohto dôvodu diabetik musí zvýšiť prívod vlákniny, ktorá pomáha udržať nízku hladinu cukru v krvi bez extrémnych výkyvov. Vláknina síce nemá kalorický obsah, ale zaistí že cukry viazané na vlákninu sa pomalšie vstrebávajú z čreva do krvi, a preto znižujú vysoké hladiny cukru v krvi po jedle. Nie sú vhodné potraviny s vyšším obsahom tuku. Upozorňujeme na skryté tuky ako aj vysoký cholesterol v tmavom mäse a v mäsových výrobkoch v plnotučnom mlieku a v mliečnych výrobkoch s vyšším obsahom tuku. Bielkoviny veľmi kvalitného zloženia možno získať zo strukovín (fazule, hrachu, sóje, šošovice, bôbu), obilnín, orechov, zeleniny, rôznych semien (slnečnicové, ľanové, tekvicové).
Diabetická diéta sa v súčasnosti označuje aj termínom regulovaná strava.

3. Dôležité je udržiavanie telesnej aktivity. Hlavným liečebným prostriedkom je radikálna zmena životosprávy a to predovšetkým zamedzenie vzniku obezity a vyrovnanie psychickej a fyzickej záťaže. Potrebný je rehabilitačný telocvik a dostatok telesného pohybu. Avšak fyzická aktivita môže byť pre diabetikov efektívna, ale aj riziková. Treba zamedziť nadmernej fyzickej aktivite resp. dodržať optimálny pomer medzi vzťahom dieťa- fyzická aktivita - spánok. Dôležitá je celková doba odpočinku, čo znamená dodržiavať pravidelný a dostatočný spánok. Ak je DM nedostatočne kompenzovaný (inzulínom) počas záťaže sa zjavuje výrazná hyperglykémia. Pri nadmernom prísune inzulínu môže sa vyvolať hypoglykémia. Telesná váha hrá pri postihnutí cukrovkou veľmi významnú úlohu, pretože úzko súvisí s jej komplikáciami.

4. Vitamíny a minerály a ich dostatočné množstvo sú nevyhnutnou súčasťou diabetickej životosprávy. Primeraná strava podporuje prirodzenú tvorbu inzulínu, potrebné je však dopĺňať vitamíny - A,B,C,D,E. Tiež je dôležité zabezpečiť dostatok magnézia, draslíka, chrómu, lecitínu, selénu a rutinu.
Vhodné je stravu doplniť aj o potravinové doplnky ako je: koenzym Q10, Ginko biloba, Niacin (B3). Užívanie týchto preparátov však je žiadúce konzultovať s lekárom. Ako podporný doplnok je možné užívať rakytníkový olej (Rakytník rešetliakový), alebo rakytníkovú šťavu. Rovnako dôležité je dodržiavať pravidelný pitný režim. Vhodná je trojkombinácia: kvalitná minerálna voda, čaj a ovocný vitamínový nápoj, napr. vylisovaná šťava z čerstvého ovocia.

KOMPLIKÁCIE DM

Väčší problémom než sama cukrovka sú však jej komplikácie, ktoré postihujú hlavne oči, obličky, nervovú sústavu a obvodové cievy napr. na dolných končatinách. Neliečený, alebo nesprávne liečený DM môže spôsobiť náhlu poruchu mozgových funkcii spojenú s bezvedomím a ohrozením života (diabetická kóma), alebo môže spôsobiť chronické postihnutie viacerých telesných orgánov. Pravidelné lekárske prehliadky, správna kontrola glukózy v krvi pomôžu predchádzať mnohým nežiaducim komplikáciám diabetu.

AKÚTNE KOMPLIKÁCIE DM

Hypoglykémia , hypoglykemický šok - patria medzi akútne život ohrozujúce komplikácie, kedy je v krvi nedostatok glukózy. Glukóza je základným zdrojom energie pre mozgové bunky. V prípade poruchy ich funkcie sa dostaví bezvedomie.
Príčinou - je príliš veľká dávka inzulínu, zmena telesnej aktivity a nedostatočné množstvo jedla.
Príznaky - dezorientácia, zvýšená psychická a telesná dráždivosť, dvojité videnie, apatia, spavosť, hlad, tras, neschopnosť sústrediť sa, potenie, bezvedomie, kóma.
Odporúča sa - rýchle podanie kocky cukru, koncentrovaný cukrový roztok, čaj, džús , med, ovocie.

Hyperglykemická kóma - je výrazom náhleho nedostatku inzulínu v dôsledku čoho zostáva glukóza uväznená v krvi a nie je presunutá do buniek.

Príznaky - nutkanie na zvracanie až zvracanie, bolesť brucha, smäd, časté močenie, bolesti hlavy, zvýšená únava, postupné strácanie vedomia, zrýchlený pulz, z úst cítiť acetónový zápach.
Nezriedka kóme predchádzajú infekcie, ako napr. angína, zápal pľúc, alebo iné horúčkovité ochorenia.
Odporúča sa - okamžite podať podkožne inzulín a pacienta odoslať do nemocnice.

CHRONICKÉ KOMPLIKÁCIE DM

Makrovaskulárne komplikácie (cievne) - zjavujú sa na koronárnych (srdcových) cerebrálnych (mozgových) a periférnych cievach.
Kardiovaskulárne komplikácie (srdcovo-cievne) - sú rizikovým faktorom pre srdcovú nedokrvenosť (infarkt).
Cerebrovaskulárne choroby (mozgové) - predstavujú nedostatočnú prekrvenosť mozgu čo môže byť príčinou závratov, náhleho výpadku zraku, a pre chorého zvýšené riziko cievnej mozgovej príhody.
Choroba periférnych artériíi dolných končatín - sa prejavuje cievnym nedokrvením nohy alebo chodidla, čo môže následne viesť k amputácii.

Mikrovaskulárne komplikácie:
Diabetická retinopatia - DM je najčastejšou príčinou poškodenia zraku.
Diabetická nefropatia - diabetická choroba obličiek.
Diabetická neuropatia - poškodenie nervov sa môže prejaviť senzorickými, motorickými (pohybovými) prejavmi, alebo autonómnou dysfunkiou.
Ochorenie zubov - ochorenie ďasien, ktoré môže viesť k strate zubov sa u osôb s diabetom objavujú častejšie a v závažnejšej forme.

KVALITA ŽIVOTA DIEŤAŤA

Diabetes mellitus ako chronické ochorenie prichádza pomaly, plazivo, trvá dlho niekedy aj celoživotne a významne mení spôsob života dieťaťa ako aj celej rodiny. V detskom veku DM prináša so sebou celý rad zmien, ktoré významným spôsobom modifikujú kvalitu života. Diabetické dieťa na rozdiel od svojich vrstovníkov a dospelých diabetikov je vystavené omnoho väčšiemu tlaku. Musí pravidelne dostávať inzulín niekoľkokrát denne v presne stanovenom čase, rovnako treba sledovať hladinu glykémie a prípadne upravovať dávku inzulínu podľa nameranej hodnoty, množstva jedla a fyzickej záťaže resp. plánovanej fyzickej záťaže, hospitalizácie, striktné dodržiavanie režimu, zmeny v stravovaní. Zmenený životný štýl vyžaduje presnosť, sebadisciplínu a spája sa s negatívnymi emóciami ako sú bolesť, strach a úzkosť. V týchto prípadoch sa zaznamenáva vyšší výskyt depresií a stresu, ba dokonca sa stupňuje aj detská agresivita. Efektívna edukácia a psychosociálna podpora detského diabetika a jeho rodiny je nezastupiteľná. Celé úsilie smeruje k dosiahnutiu plnohodnotného života dieťaťa a celej rodiny. Základným predpokladom dobrej psychickej pohody pri detskom diabete je správna a včasná adaptácia na ochorenie. Spontánna účasť rodinných príslušníkov a najbližšieho okolia môže znamenať skutočnú pomoc pre výsledok liečby.

METODICKÉ ODPORÚČANIA PRE PRÁCU VYUČUJÚCICH VO
VÝCHOVNO-VZDELÁVACOM PROCESE V ZŠ A SŠ


Počas výchovno-vzdelávacieho procesu odporúčame zohľadňovať individuálne potreby, ako je :
- v prípade potreby po dohovore pre tieto účely vyhradených hygienických podmienkach (napr. v kabinete) umožniť žiakovi - študentovi monitorovanie (odmeranie) glukózy v krvi, alebo aplikovanie inzulínu, pretože ide o životnú potrebu, keďže jeho podanie je základnou podmienkou prežitia
- v rámci predchádzania komplikáciám aj počas vyučovania umožniť žiakovi - študentovi dodržiavať pravidelný pitný a stravovací režim ako aj tolerovať oddych, aby nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu
- nedodržiavaním vhodného denného - liečebného režimu a neprimeraným zaťažovaním v škole môže dôjsť k vystupňovaniu školských ťažkostí so súčasným zhoršením zdravotného stavu
- odporúčame elimináciu stresových situácii, pretože stres zvyšuje metabolické požiadavky na inzulín
- na žiaka - študenta klásť len také požiadavky, ktoré v rámci svojich možností a dispozícii môže plniť
- v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu odporúča sa rešpektovať obmedzenia, ktoré sú podmienené ochorením
- pre podanie lepšieho výkonu treba v predstihu predpokladať časový faktor vedúci k stresu a v primeranom časovom predstihu upozorniť žiaka - študenta naplánované ústne skúšanie, písomku, odovzdanie seminárnej práce, alebo inej práce
- uplatňovať individuálny prístup zohľadňujúci prípadnú zníženú školskú výkonnosť, alebo zaostávanie v osvojovaní vedomostí a zručností, ako aj isté zmeny v správaní, ktoré môžu nastať vplyvom choroby, alebo dlhodobej či častej hospitalizácie
- v rámci dodržovania zrakovej hygieny na vyučovacom procese je potrebné zabezpečiť žiakovi - študentovi optimálne osvetlenie a zároveň zamedziť dlhodobú, súvislú zrakovú prácu
- potrebu okuliarov ako aj odborné pokyny potrebné pre prácu s PC navrhujeme prekonzultovať s oftalmológom
- otázku telesnej výchovy odporúčame riešiť na základe odporúčaní odborného lekára - diabetológa
- pri hodnotení a klasifikácii prospechu a správania, nehodnotiť negatívne tie výkony, ktoré sú ovplyvnené zdravotným stavom (DM)
- v rámci prevencie nežiaducich nepríjemných situácii ako pre žiaka - študenta tak pre vyučujúcich, odporúčame všetkým vyučujúcim oboznámiť sa s charakterom uvedeného zdravotného postihnutia a metodickými pokynmi za účelom zohľadňovania špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb počas vyučovacieho procesu
pre prípad potreby mať k dispozícii telefónne číslo na zákonného zástupcu, alebo lekára

METODICKÉ ODPORÚČANIA PRE PRÁCU VYUČUJÚCICH V MŠ

- V rámci prevencie nežiaducich zdravie ohrozujúcich komplikácii odporúča sa vyučujúcim v MŠ oboznámiť sa s diagnózou dieťaťa ako aj metodickými pokynmi za účelom zohľadňovania špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa
- v praxi to znamená, že pani učiteľky musia byť oboznámené (na základe informácii od zákonného zástupcu, sprístupnenej diagnózy a metodických pokynov) o prejavujúcich sa symptómoch (príznakoch) zvýšenej resp. zníženej hladiny cukru v krvi (hypoglikémia, hyperglikémia) - dobré je ak sám rodič popíše konkrétne typické prejavy správania sa dieťaťa v prípade zhoršeného zdravotného stavu v súvislosti s diabetom
- dobré je ak zákonný zástupca podá konkrétne pokyny ako postupovať v prípade, že sa objavia komplikácie
- pre prípad potreby mať k dispozícii na viditeľnom mieste telefónne číslo na zákonného zástupcu
- prejednať so zákonným zástupcom otázku stravovania, resp. do akej miery spĺňa stravovanie v MŠ kritéria diabetickej - regulovanej stravy
- získať informácie od zákonného zástupcu o možnostiach stravovania a zároveň dohodnúť sa na forme stravovania pre prípad, že rodič bude dieťaťu zabezpečovať stravu sám
- v prípade súhlasu rodiča a záujmu vyučujúcich, môže rodič zaškoliť kompetentných na používanie glukometra
- dbať na to, aby dieťa vždy malo v zariadení pre prípad akútnej potreby potrebnú dávku sladkostí
- počas výraznejšej fyzickej námahy (prechádzka, telocvik) a psychického vypätia sledovať správanie dieťaťa a adekvátne reagovať na prípadné zmeny v správaní
- dohodnúť si s dieťaťom signál, ktorým bude reagovať na situáciu, že sa cíti zle
- počas pobytu v zariadení nastaviť dieťa na pravidelný režim
- na potrebe spánku a dĺžke oddychu dohodnúť sa so zákonným zástupcom
- otázku telesnej výchovy riešiť na základe odporúčaní odborného lekára
- v rámci dodržovania zrakovej hygieny zabezpečiť dieťaťu pri práci dostatočné osvetlenie a zároveň zamedziť dlhodobú a súvislú zrakovú prácu
- uplatňovať individuálny prístup zohľadňujúci zníženú výkonnosť ako aj zmeny v správaní, ktoré môžu nastať pod vplyvom choroby, alebo dlhodobej či častej hospitalizácie
- usilovať o zamedzenie vzniku stresových situácii, pretože stres zvyšuje metabolické požiadavky na inzulín
- v rámci prevencie vzniku nežiaducich negatívnych zmien zdravotného stavu, dbať na dodržiavanie pravidelného pitného a stravovacieho režimu ako aj tolerovať oddych
- pre pocit spokojnosti a dôvery že o dieťa je postarané v prípade potreby, alebo problémov s adaptáciou dieťaťa v zariadení, umožniť zákonnému zástupcovi na začiatku pobyt v zariadení spolu s dieťaťom
Vypracovala: Mgr. Tatiana Kohútiková
Špeciálny pedagóg - somatopéd CŠPP pri ŠZŠ vo Zvolene

Použitá literatúra:
VADEMECUM MEDICI Martin, Osveta 2003
Slezáková J.: Pediatria pre špeciálnych a liečebných pedagógov. Bratislava, UK 1993
Časopisy:
Subotič,B.: Príčinou cukrovky je prekyslenie a prehriatie. In: VITALITA 1/2006 s.34-35
Benková, Z.,Chrapanová, I.: Radíme diabetikom. In: VITALITA 10/2004 s.11
Benková, Z., Chrapanová, I.: Radíme diabetikom. In: VITALITA 6/2004 s.11
Štefaňák, P.: Strava a cukrovka. In: VITALITA 5/2004 s.22-23
Opeta,M.: Komplikácie pri diabete. In: VITALITA 12/2003 s.9
Dian,J. : Cukor a diabetes. In: VITALITA 11/2003 s.8
Dian,J.: Cukrovka - ako na ňu? In: VITALITA 6/2003 s.8-9
Dian,J. :Utiecť pred cukrovkou. In: VITALITA 5/2003 s.9
Kučerová, M.: Cukrovka a fytoterapia. In: VITALITA 4/2003 s.27
Planieta, P.: Cukrovka. In: VITALITA 2/2003 s.27



EPILEPSIA

Záchvatovitá porucha dynamiky základných nervových procesov v centrálnej nervovej sústavy ( CNS ), podmienená vznikom ohniska ( okrsku ) a okruhu patologického podráždenia a súčasne tiež vznikom patologického útlmu často rozsiahlych oblastí nervovej sústavy.
Z medicínskeho hľadiska je to vlastne skupina rôznych ochorení, ktoré sa od seba líšia nielen príčinou, ale aj vonkajšími prejavmi, ktorých spoločným znakom je ZÁCHVAT.




TYPY EPILEPSIE

A) podľa klinických a hlavne EEG znakov :

1. PARCIÁLNA EPILEPSIA – k podráždeniu dochádza v jednej časti alebo jednej hemisfére mozgu
2. GENERALIZOVANÁ EPILEPSIA – patologický výboj sa šíri synchrónne a symetricky na celý mozog

B) z etiologického hľadiska :

1. IDIOPATICKÁ EPILEPSIA ( GENUÍNNA, KRYPTOGÉNNA, PRIMÁRNA ) – jej príčinu sa zatiaľ nepodarilo bezpečne preukázať. Isté je, že určitý význam pri nej majú tiež genetické faktory. Vyskytuje sa u menšej časti chorých.

2. SYMPTOMATICKÁ EPILEPSIA ( SEKUNDÁRNA ) – má známu alebo veľmi pravdepodobnú príčinu, preukázateľnú klinicky. Zahŕňa väčšinu chorých.

C) podľa typu záchvatov :

1. GRAND MAL ( GM )
- niekoľko hodín až dní vopred sa príležitostne objavujú tzv. prodromálne príznaky : zvýšená
únavnosť, zvýšený nekľud, dráždivosť, nesústredenosť, zaujatosť, neprimerané výbuchy zlosti, bolesti hlavy a pod.
- niekoľko sekúnd pred záchvatom sa často dostavuje AURA (= úvodné štádium záchvatu), ktorá môže mať rôzne formy : motorická, senzitívna, senzorická, vegetatívna, psychická a pod. Deti väčšinou auru nemávajú, môžu sa prejavovať hlavne zvýšenou dráždivosťou a nedisciplinovanosťou – t.č. sú výchovne dificilné.
- TONICKÁ FÁZA – náhla strata vedomia a pád, často sprevádzané výkrikom. Svalstvo je
napäté, dochádza k zastaveniu dychu, poklesu TK a spomaleniu srdcového tepu.
- po niekoľkých sekundách sa dostaví KLONICKÁ FÁZA – krátke, ale mocné a rytmické
zášklby svalstva, môže dôjsť k uvoľneniu moču či stolice. Spravidla to netrvá dlhšie ako1/2 – 3 minúty, môže ale aj omnoho dlhšie.
- POSTPAROXYSMÁLNA FÁZA – zášklby ustanú a dostaví sa väčšinou silnejšie chrápavé
dýchanie, pulz sa zrýchľuje, farba kože opäť sčervená, pretrváva ale bezvedomie.
- vedomie sa navracia rôznymi spôsobmi – po kratších záchvatoch je dieťa obyčajne skoro
schopné pokračovať v predošlej činnosti, po dlhších záchvatoch nasleduje kóma alebo hlboký spánok
- po záchvate sa niekedy dostavujú ťažké bolesti hlavy, celková slabosť, porucha koordinácie, zvýšená dráždivosť, výrazný nekľud, poruchy správania i poruchy reči expresívneho charakteru – zmeny môžu trvať niekoľko minút, hodín ale aj dní.
- série veľkých záchvatov, ktoré sa v krátkych intervaloch dlhšiu dobu opakujú a v ich priebehu chorý neprichádza k vedomiu sa označujú ako STATUS EPILEPTICUS = epileptický stav. Po ňom bývajú často pozorované prechodné alebo trvalé následky. Ako relatívne časté sú niekedy uvádzané i poruchy osobnosti a intelektu.

2. PETIT MAL ( PM )

môže mať 3 rôzne formy ( tzv. triáda ) :
- PROPULZÍVNE PM – saalamové kŕče, bleskové kŕče, kývavé kŕče – vyskytujú sa najčastejšie v kojeneckom a batoľacom veku, príčinou bývajú väčšinou ťažké prenatálne a perinatálne poškodenia mozgu.
- ABSENCIE – takmer výlučne v detskom veku, môžu byť v značnom počte. Trvajú spravidla
niekoľko sekúnd až 1/2 minúty. Prejavujú sa krátkou stratou vedomia. Chorý si na záchvat nespomína, krátku stratu pamäte nespozoruje väčšinou „automaticky“ pokračuje v činnosti. Zriedka pri nich dochádza k ľahkému záklonu hlavy smerom dozadu, veľmi zriedka sú sprevádzané pomočením sa.
- IMPULZÍVNE PM – objavujú sa spravidla medzi 10. – 20. rokom. Väčšinou sa dostavujú ráno. Ide o jednotlivé alebo opakované krátke, ale väčšinou silné zášklby svalstva na rukách a pažiach. Chorý spravidla nestráca vedomie. Pri diagnostike môže dôjsť k zámene s neurózou.

3. PSYCHOMOTORICKÉ ZÁCHVATY
- vedomie je zastreté, chorý má dojem neskutočnosti, odcudzenia, strachu, ohrozenia, ale aj šťastia. Môžu sa objaviť i optické a akustické halucinácie. Motorické prejavy siahajú od automatizmov v oblasti okolo úst ( žuvanie, mľaskavé a prehĺtavé pohyby ), cez komplexné fragmenty jednania ( behanie, zapínanie, utieranie ), až k tým, ktoré majú charakter záchvatovej nezmyselnosti. Niekedy môžu byť sprevádzané aj hlasnými prejavmi ako bzučanie, slová, smiech a krik. Prejavy môžu ľahko viesť k zámene s nevhodným správaním.

4. FOKÁLNE ZÁCHVATY ( LOŽISKOVÉ, JACKSONOVE )
- podľa lokalizácie mozgového ložiska sa môžu prejavovať rôznym spôsobom ( v oblasti motorickej, senzitívnej atď. ).Raz dochádza k izolovaným kŕčom na obmedzenej časti tela a bez straty vedomia, inokedy sa môžu rozšíriť na celé telo a viesť k bezvedomiu.

VÝVIN DETÍ S EPILEPSIOU

V kojeneckom veku ( do 1 roku ) väčšinou rodičia ešte neberú ochorenie svojho dieťaťa dostatočne vážne. Eventuálne odchýlky vo vývine či jeho oneskorovanie prehliadajú, alebo ho pokladajú za prechodný jav, ktorý sa ustáli, keď záchvaty ustúpia. Utešujú sa a chytajú sa každého, aj čo najmenšieho pozitívneho prejavu dieťaťa. Táto tzv. „slepota“ pre reálny stav plní funkciu obranného mechanizmu pre rodičov i pre dieťa – rodičia sa do svojho údelu mať choré eventuálne postihnuté dieťa vžívajú len pozvoľna a dieťaťu sa v najkritickejšom období života dostáva potrebnej pomoci a starostlivosti ( pôsobeniu rodičovského sklamania a beznádeji bude vystavené až v neskoršom veku, keď už bude odolnejšie )
Od obdobia batoľaťa ( 2. – 3. rok ) sa u rodičov začínajú objavovať pochybnosti, či sa oneskorovanie vývinu ich dieťaťa v neskorších rokoch vyrovná, alebo či majú počítať s trvalým poškodením. Niektorým sa dlhšiu dobu darí týmto otázkam vyhýbať a s nádejou neúnavne znovu a znovu precvičovať zaostávajúce schopnosti dieťaťa. Čím neskôr však jasne spoznajú obmedzenia jeho vývinových možností, tým viac narastá nebezpečenstvo ich sklamania, ktoré môže vyústiť do viac či menej vedomého odmietania.
Môžu sa objaviť aj zmeny osobnosti dieťaťa podmienené organickým poškodením mozgu – najmä rôzne konflikty s okolím, motorický nekľud a pod. Dieťa je výchovnými opatreniami len ťažko ovplyvniteľné, zvýšená prísnosť vyvoláva nepokoj a negatívne prejavy správania. Čím je dieťa staršie, tým viac jeho neovládateľnosť pôsobí na okolie rušivejšie. Tieto prejavy sa stávajú očividnejšími pri pokusoch zaradiť dieťa do kolektívu zdravých rovesníkov ( napr. v predškolskom zariadení ).
V školskom veku, ktorý je charakterizovaný zvyšujúcimi sa požiadavkami na výkonnosť a socializačné schopnosti detí, sa môže vyskytnúť mnoho školských i mimoškolských problémov. Nedostatky, ktoré v rodinnom prostredí neboli natoľko vypuklé, alebo ktorých rozsah si rodičia plne neuvedomovali, sa teraz začínajú nemilosrdne odhaľovať a jedného dňa sa rodičia musia zmieriť so skutočnosťou, že ich dieťa v škole nestíha, neprospieva, či má ťažkosti s prispôsobením sa okoliu. Dieťa postihnuté epilepsiou často zaujíma medzi ostatnými zvláštne postavenie. Nesmie sa bicyklovať, hrať súťaživé hry, chodiť sa bez dozoru kúpať, šplhať po stromoch a robiť mnoho iných zaujímavých činností, čo ho čiastočne vyraďuje z kolektívu. Je tým vystavené i možnému posmechu ostatných detí, prípadne sa v dôsledku možného záchvatu počas hry budú bojácne dištancovať. Dieťa s epilepsiou sa tak zrazu zo strachu z výsmechu a pohŕdania izoluje, až sa stane nepochopeným samotárom, ktorý v dôsledku nahromadeného sklamania a zatrpknutosti reaguje na sebamenší podnet neadekvátnym výbuchom zlomyseľnosti alebo hrubého správania.
V druhej polovici školského veku začína u detí prebiehať puberta. V tomto období zvlášť precitlivene reagujú tí mladiství, ktorí boli už v minulosti pre svoju chorobu prehliadaní a vyčleňovaní z kolektívu. Chcú byť rešpektovaní a tak aj náznak pohŕdania nesú veľmi bolestne, čo im sťažuje sociálnu adaptáciu. U eretických detí sa môže vyostriť ich nedištancované správanie, prelietavosť, poruchy pozornosti a pod. Pomalý a málo iniciatívny mladistvý zase spočiatku reaguje zdanlivo ľahostajne, no jedného dňa môže dôjsť k tomu, že na sebamenší podnet zareaguje neadekvátnym výbuchom takého spôsobu správania, ktoré je s jeho doterajším úplne nezlučiteľné, alebo naopak – rezignuje, utieka sa do sveta svojich neuskutočniteľných prianí, či upadá do depresie s možnými sebevražednými úmyslami.

ÚČINOK LIEKOV NA SPRÁVANIE

Účinok liekov na správanie jednotlivých detí sa dá len veľmi ťažko predvídať. Zatiaľ čo niektoré dieťa reaguje už na relatívne nízke dávky, u iného nemusia mať ani vyššie dávky taký výrazný vedľajší efekt. Niekedy je ťažké odlíšiť od seba zmeny vyvolané antiepileptikami od zmien vyvolaných organickým poškodením CNS – jednak preto, že oba tieto činitele vyvolávajú takmer zhodné príznaky, jednak preto, že nie vždy je nám známe správanie sa dieťaťa pred započatím liečby.
- ako najčastejší účinok sa uvádza tzv. HYPNOTICKÝ EFEKT spomalenie psychických procesov, únava a malátnosť, v extrémnych prípadoch spavosť a úplná apatickosť.
- inokedy je to zvýšená výbušnosť, tvrdohlavosť, neústupnosť, niekedy až ničenie predmetov, nekľud, napätie, nepozornosť, bojácnosť alebo nedištancovanosť, môžu trpieť nespavosťou
- za pozitívny je možné považovať sedatívny účinok liekov u detí s eretickým typom správania

Tieto charakteristiky správania môžu viesť neskúsených rodičov a pedagógov k mylnému hodnoteniu detí ako lenivých, nedbanlivých, či nedisciplinovaných.

VNÍMANIE A UČEBNÉ TEMPO

U detí s epilepsiou môže dôjsť k poruche vnímania, najmä ak je postihnutá kôrová oblasť mozgu. Veľmi často pozorovaným javom je BRADYPSYCHIZMUS, charakterizovaný pomalosťou vnímania a reprodukcie, táto pomalosť pôsobí dojmom apatie až slabomyseľnosti, najmä ak dieťa musí vykonávať činnosť, o ktorú nemá záujem.

Schopnejší žiaci majú väčšinou rýchlejšie učebné tempo, slabší sú omnoho pomalší. Táto skutočnosť vyžaduje rozšírenie alebo zúženie učebnej látky a prispôsobenie výukového tempa ich individualite. Ak poklesne výukové tempo pod optimálnu hranicu, žiaci nie sú schopní dávať pozor, začnú sa nudiť a ich správanie sa môže stať zdrojom ťažkostí. Naopak snažiť sa o zrýchlenie pracovného postupu s vynaložením neúmerného pedagogického úsilia a rýchlej únavy na strane detí nie je efektívne a odporuje zásadám mentálnej hygieny.

POZORNOSŤ

Pozornosť detí s epilepsiou je vždy podstatne ovplyvňovaná zdravotným stavom, záujmom a faktormi prostredia. Schopnosť intenzívnej koncentrácie pozornosti závisí tiež na povahe útlmového kôrového procesu – úvodná reakcia podráždenia býva vystriedaná útlmom ( malátnosť, spavosť, nechuť ku kontaktu s okolím ). Charakteristická je tiež inertnosť, uľpievavosť, neschopnosť prevádzať pozornosť z jedného predmetu na druhý a neschopnosť koncentrovať sa dlhšiu dobu. Schopnejšie deti môžu sledovať vyučovanie so sústredenou pozornosťou 20 – 25 minút, ich záujem je v prípade obľúbených predmetov či tém intenzívnejší, no pri predmetoch, ktoré ich nebavia sa zvyšujú aj ťažkosti s koncentráciou. Menej schopné deti sa sústredia asi 10 – 15 minút, ich záujem je síce širší, ale často uľpievajú na podružných podnetoch.

Úlohou pedagóga je predovšetkým podchytiť labilnú pozornosť týchto detí. Pri päťhodinovom vyučovaní nemajú predovšetkým z prvej a poslednej vyučovacej hodiny takmer žiadny úžitok – ráno môžu byť po nočných záchvatoch malátni a ospalí, na posledných hodinách už ich pracovná krivka dosahuje najhlbší bod.

PAMÄŤ

Pamäťové výkony žiakov s epilepsiou bývajú nevyrovnané, čoho príčinou je samotný záchvatový charakter ochorenia. Zvýšená dráždivosť, psychomotorická instabilita, poruchy pozornosti, nezáujem a prípadný výskyt absencií narúšajú proces vštepovania, čo vedie k nepresným znalostiam, na základe ktorých dieťa len ťažko môže tvoriť presné úsudky, dedukcie a primerané asociácie. Predstavy sa stávajú nepresnými a neumožňujú bezchybnú reprodukciu zapamätaného materiálu. Spomienky a poznatky sú potom často nahradzované konfabuláciami napriek tomu, že pamäť ako taká nie je výraznejšie oslabená.

Z pohľadu pamäťových typov je u epileptických detí, rovnako ako u zdravých najlepšia vecná pamäť. Väčšina epileptikov je vnímavejšia k optickým vnemom ako intaktná populácia. Pamäť na čísla a abstraktná pamäť sú o poznanie slabšie. Najslabšia je schopnosť vybavovania si cudzích a neznámych slov, ale zapamätanie si slov so zdôrazneným citovým obsahom.

MYSLENIE, REČ A PÍSMO

Najčastejším problémom je už spomínaný bradypsychizmus, charakterizovaný pomalým vybavovaním si asociačných spojov a viaznutím myšlienkových pochodov. Často pozorujeme, že myslenie viazne pre nedostatok jasného cieľa, pre ľahostajnosť k tomuto cieľu alebo pre súčasnú existenciu niekoľkých, nezriedka protichodných cieľov. V ťažších prípadoch sa to prejavuje tzv. paralogickým myslením. Deti sa dopúšťajú rôznych logických nesprávností, nechávajú myšlienky nedomyslené, bez dôvodu odbiehajú, prípadne menia tému rozhovoru. Pôsobí to dojmom roztržitosti, až nespojitosti a nesúvislosti myslenia.

To isté platí aj o reči epileptických detí. V niektorých prípadoch ale dieťa má určitú myšlienku sformulovanú vo svojej „vnútornej reči“, ale nedokáže alebo nemôže pre ňu nájsť adekvátny slovný výraz. Veľmi častým a charakteristickým príznakom najmä u starších detí je strojený, vyumelkovaný a neprirodzený spôsob vyjadrovania – reč je nezvyklá, skôr knižne spisovná.

V písomnom a grafickom prejave sa zvláštnosti objavujú omnoho častejšie, ako v reči. Písmená môžu mať rôzne veľkosti, neobvyklé tvary, stretávame sa s nápadným zdôrazňovaním niektorých slov alebo ich častí, so sklonom k ozdobnosti. Niekedy pozorujeme aj časté opakovanie niektorého písmena v slove, prevracanie sledu písmen, nedokončené a znovu započaté písmená a mazanice – v dôsledku absencií počas písania.

Použitá literatúra:

- Donáth V., Kuchar M., Sýkora P. : Epilepsia. SPN Bratislava 2000.
- Preiss M. a kol. : Klinická neuropsychologie. Grada Publishing Praha 1998.
- Sasín J. : Socializace detí s epilepsií. SPN Praha 1975


Epilespia v škole

Epilepsia je záchvatové ochorenie, ktoré sa klinicky prejavuje opakovanými epileptickými záchvatmi príčina ktorých je v mozgu.
Jedná sa o najčastejšie vážne chronické ochorenie mozgu.

Ochorenie môže vyvolávať:
- poruchy správania
- poruchy pozornosti
- poruchy reči
- hyperaktivitu
- ťažkosti s učením prejavujúce sa útlmom
- emočné poruchy
- bradypsychizmus (uľpievanie)

Takmer všetky antiepileptiká môžu viac menej negatívne ovplyvňovať:
- správanie
- znižovať frustračnú toleranciu
- zhoršovať pamäť
- koncentráciu
- spomaľovať psychické tempo

Na tomto mieste treba pripomenúť, že epilepsia nie je choroba v pravom slova zmysle. Je to súbor príznakov, ktorý je prejavom porušenej činnosti mozgu. Ten sám o sebe ešte nehovorí nič o príčine tejto poruchy. Až pokiaľ sa podarí preukázať príčinu porušenej činnosti mozgu, je možné hľadať taký spôsob liečby, ktorý by túto príčinu eliminoval (kauzálna liečba = liečba zameraná na príčinu choroby). Súčasná úroveň poznania stále neumožňuje určiť príčinu epilepsie u všetkých chorých. Treba priznať, že dokonca u väčšiny z nich sa túto príčinu nájsť nedarí. U týchto pacientov prichádza na rad liečba symptomatická (liečba zameraná na odstraňovanie príznakov choroby, v našom prípade najmä na potláčaní záchvatov).

Zásadou liečby epilepsie je:
- zabrániť vzniku záchvatu
- dodržiavať príkazy lekára
- nemeniť svojvoľne dávky liekov a nevynechávať lieky aj keď sa záchvat dlhší čas neobjavuje
- dodržiavať životosprávu

Epilepsia u detí
Epileptické záchvaty sa objavujú u ľudí v ktoromkoľvek veku. U troch štvrtín pacientov s epilepsiou sa objavili prvé záchvatové stavy pred dosiahnutím veku dvadsiatich rokov. Maximum nového výskytu záchvatov je do troch rokov veku a okolo puberty.

V Európe, kde žije asi 400 miliónov ľudí, trpí epilepsiou asi 2 milióny detí. Epilepsia sa tak radí k najčastejším chronickým detským chorobám. Ojedinelý epileptický záchvat ešte nevyhnutne neznamená začiatok epilepsie.

Epileptické dieťa v triede

Dieťa so záchvatovým ochorením vyžaduje predsa len osobitný prístup. Záchvatové ochorenie preto nesmú rodičia pred pedagógmi predškolského, alebo školského zariadenia v žiadnom prípade zatajovať (hoci aj s dobrým úmyslom, aby dieťa nebolo z kolektívnej výchovy vyradené). Naopak, precízne informácie podané pedagógom o všetkých prejavoch ochorenia dieťaťa od rodičov a tiež od ošetrujúceho neurológa sú základom jeho bezproblémového začlenenia. Pedagógov je potrebné informovať aj o prípadných poruchách správania, ktoré sa u časti detí (nielen s epilepsiou) môžu objavovať.

Každý rodič túži po zdravom a krásnom dieťati. Pre rodiča je práve ten jeho potomok najkrajší na svete, bez ohľadu na čokoľvek. Jeho zdravotný stav nie je však vždy schopný naplno ovplyvniť. Pokiaľ sa dieťa nachádza v rodinnom prostredí je eliminácia negatívnych a deštrukčných dopadov z okolia jednoduchšia. Avšak po vstupe dieťaťa do detského kolektívu geometrickým radom narastá množstvo interakcií a tu už nevyhnutne nastupuje osoba učiteľa. Subjektívno-emocionálne hľadisko pre rodiča prirodzené, tu nahrádza pedagogické majstrovstvo s individuálnym humánnym prístupom a tvorivou empatiou.

Komunikácia rodič - pedagóg
nevyhnutnosťou rodiča je podať pedagógovi informácie o: priebehu ochorenia, vedľajších sprievodných javoch (napr. poruchy správania) ako aj o eliminácii nepriaznivých vzruchov, ktoré môžu ochorenie zhoršiť


Komunikácia pedagóg - rodič
nemenej dôležitá je pravidelná spätná väzba so zreteľom na špecifiká - vyzdvihnúť predpoklady, vlohy dieťaťa spolu s pokrokmi, ktoré sa mu podarilo urobiť

Dieťa s EPI v detskom kolektíve
prostredníctvom komunity vytvoriť vhodnú atmosféru na vysvetlenie problému s možnosťou vyjadriť vlastný názor
základné informácie je možné podávať v prítomnosti dieťaťa, alebo bez neho v závislosti od toho ako je vysporiadané s vlastným hendikepom


Epileptický záchvat

Epileptický záchvat je náhly, prechodný patologický stav v mozgu, ktorý sa prejavuje senzorickými, motorickými, elektrofyziologickými a biochemickými príznakmi.

PRÍČINY ZÁCHVATU
- nedostatok spánku
- horúčka
- vyčerpanie
- niektoré lieky

Prvá pomoc pri veľkom – generalizovanom epileptickom záchvate
Ak ste svedkom epileptického záchvatu:
- Zachovajte pokoj a rozvahu.
- Položte dieťa na bok, aby mu nezapadol jazyk a aby nevdýchlo sliny, alebo zvratky. Ak je však polohovanie počas kŕčov príliš ťažké, nepoužívajte pri jeho ukladaní do optimálnej polohy násilie.
- Pod dieťa položte niečo mäkké a uvoľnite mu oblečenie - najmä okolo krku.
- Odstráňte z dosahu všetky predmety, o ktoré by sa mohlo zraniť. Pozor na radiátor, schody, ostré predmety, oheň, a pod.
- Dieťaťom nehýbte, ak to nie je bezpodmienečne nutné, nesnažte sa ho obmedzovať v pohybe, nedávajte mu nič do úst, ani sa nesnažte prichytiť mu jazyk.
- Nesnažte sa dávať dieťaťu nič na pitie ani na jedenie, kým sa nepreberie z bezvedomia.
- Ak dieťaťu v polohe na chrbte zapadne jazyk (napr. ak ho nedokážete obrátiť na bok), zakloňte mu hlavu a snažte sa predsunúť dolnú čeľusť.
V prípadoch, keď záchvat do 5 minút sám neprestane, je vhodné podniknúť opatrenia na jeho zastavenie. Deťom s opakovanými veľkými záchvatmi ošetrujúci lekár často vopred predpíše liek, ktorého účinnou látkou je roztok diazepamu, ktorý je v špeciálnej tube umožňujúcej podanie látky do konečníka (takzvané rektálne podanie). Ak lekár tento postup rodičom odporučí, mali by rodičia poskytnúť liek aj pedagógovi chorého dieťaťa vrátane poučenia, ako s liekom zaobchádzať. Zvyčajne sa v rámci laickej prvej pomoci podáva len jedna dávka diazepamu. Opakované podanie je možné až po konzultácii s lekárom.
„Veľký" záchvat obyčajne spontánne ustáva do troch minút.
Pokiaľ vieme, že dieťa trpí epilepsiou a záchvaty malo už v minulosti, nie je nutné privolať lekára.
Zdravotnícku pomoc kontaktujte vždy, ak ide o prvý záchvat, alebo ak záchvat neodznie ani po 5 minútach, alebo ak po odznení jedného záchvatu nastupuje ďalší záchvat.

Čo sa nesmie pri generalizovanom záchvate:
- Najčastejším omylom je snaha vytiahnuť jazyk. Je to nevhodné a rizikové pre dieťa aj pre vás.
- Nesnažte sa dieťa „prebrať" – kriesiť akýmkoľvek spôsobom počas záchvatu (potľapkávaním, trasením, vodou, pokusmi o rozdýchanie ani nijako inak).
- Nikdy násilne nebráňte kŕčom, končatiny stiahnuté kŕčom sa nesnažte narovnávať či naťahovať.
- Čeľuste „zaseknuté" v kŕči nikdy násilne neotvárajte a to ani vtedy, ak si dieťa hryzie do jazyka a pri tom krváca.

Po záchvate:
- Odstráňte z úst možnú prekážku, napr. potravu.
- Dieťaťu nebráňte v pohybe, napr. ak sa snaží postaviť.
- Ak zistíte, že išlo o prvý záchvat, okamžite volajte rýchlu zdravotnú pomoc! Kým príde, snažte sa zistiť, či je dieťa zranené, prípadne aj ďalšie informácie - o príbuzných, či užíva lieky, čo záchvatu predchádzalo, a pod. Lekárovi tým môžete významne pomôcť.
- Okamžitý prevoz do nemocnice je nutný v prípade prvého záchvatu, pri poranení, alebo trvajúcej dezorientácii.
- Ak sa záchvat opakuje resp. naň nadväzuje ďalší, je absolútne nevyhnutné zabezpečiť odbornú lekársku starostlivosť, preto okamžite volajte rýchlu zdravotnú pomoc!

Prvá pomoc pri malom epileptickom záchvate (petit mal, parciálny záchvat, absencia, psychomotorický záchvat a pod.)

Pri absencii (petit mal) trvá záchvat maximálne niekoľko sekúnd, kedy dieťa nevníma.
Deti s malými záchvatmi zvyčajne vyžadujú iba odviesť do bezpečia, čím sa zabráni poraneniu.
Aj keď záchvat trvá niekoľko minút, nie je zvyčajne potrebné ho prerušovať podaním lieku. Až pri záchvate dlhšom ako 10 minút je vhodné privolať lekára.
Nebezpečný môže byť komplexný parciálny záchvat, kedy v správaní dieťaťa sú prítomné automatizmy a nemá nad sebou kontrolu, preto môže byť niekedy aj agresívne. Vtedy bez váhania volať rýchlu zdravotnú pomoc.
Každý epileptický záchvat by mal byť starostlivo zaznamenaný vrátane okolností, za ktorých sa objavil, ako dlho trval a aké boli jeho prejavy. Učiteľka, alebo vychovávateľka by mala každý záchvat oznámiť rodičom dieťaťa, ktorí obvykle vedú kalendár záchvatov. Presná evidencia záchvatov je dôležitým vodítkom pre ošetrujúceho lekára pre monitorovanie účinnosti nasadenej liečby a tiež pre jej prípadnú zmenu, ak je málo účinná.

Rodiča dieťaťa okamžite kontaktujte a požiadajte ich, aby si prišli pre choré dieťa
- ak sa stav dieťaťa po odznení záchvatu do 15 minút neupravuje
- ak sa záchvaty opakujú
- ak je dieťa dezorientované, zmätené, vystrašené, alebo veľmi unavené
- ak došlo pri záchvate k zraneniu dieťaťa (ak nevyžaduje charakter poranenia lekárske ošetrenie)
- ak si dieťa, ktoré prekonalo záchvat, samo želá kontakt s rodičmi
- ak si z akéhokoľvek dôvodu neviete s dieťaťom rady (nedarí sa dieťa upokojiť, objavia sa nezvládnuteľné poruchy správania, dieťa sa chová neprirodzene, ak nemáte istotu, že je dieťa v poriadku a pod.)
- ak ste k dieťaťu museli zavolať lekára (informujte rodičia, aký je stav ich dieťaťa, kde sa dieťa momentálne nachádza, alebo komu ste ho zverili do starostlivosti)

Rýchlu lekársku pomoc volajte k dieťaťu s epilepsiou
- ak trvá epileptický záchvat (najmä záchvat s poruchou vedomia, alebo s kŕčmi) dlhšie ako 10 minút (resp. ak je trvanie záchvatu pre dieťa nezvyčajne dlhé)
- ak sa záchvaty opakujú (najmä záchvaty s poruchou vedomia, alebo s kŕčmi) niekoľkokrát po sebe
- ak sa stav dieťaťa po záchvate k norme do 15 minút neupraví (najmä ak sú viditeľné poruchy vedomia, poruchy dýchania, poruchy hybnosti, poruchy zmyslového vnímania, poruchy rovnováhy, ťažšie poruchy správania, agresivita, zmätenosť a pod.)
- ak dieťa sa pri záchvate poranilo (pád z výšky, úrazy hlavy, poranenia sprevádzané väčším krvácaním, poranenia zubov, poranenia tváre, zlomeniny končatín, popáleniny a pod.)
- kedykoľvek ak máte pochybnosť, či dieťa neutrpelo skryté poranenie, alebo či nie je ohrozené na živote a na zdraví z iného dôvodu

V súvislosti s epilepsiou

U väčšiny detí s epilepsiou sledovanie televízie či zábava s počítačom nijako významne nezvyšujú riziko vzniku epileptického záchvatu.
Počítače, videohry a bežná práca s počítačom, ktorý je odtienený nemá na záchvatovú aktivitu vplyv, ale je nutné to posúdiť individuálne. Napr. u tzv. fotosenzitívnych epilepsiou (3% ľudí s epilepsiou) je väčšia citlivosť na určité svetelné efekty. Títo ľudia by sa mali vyvarovať svetelných zábleskov s rýchlo oscilačným obrazom. Úplne treba vylúčiť hry na princípe virtuálnej reality. Dieťa, ktoré pri televíznych svetelných kontrastoch vyslovene trpí by malo nosiť tmavo tónované sklá okuliarov.
Pre dieťa s epilepsiou je veľmi dôležité zúčastňovať sa čo najviac aktivít, aby sa vyrovnalo svojim zdravým kamarátom.
Tieto aktivity je dobré konzultovať s ošetrujúcim neurológom.
Dbať, aby dieťa nebolo vystavované nadmernej záťaži a rizikovým športom.
Určiť dovolený, alebo zakázaný druh športu je individuálne.

EPILEPSIA A ŠPORT

Aktívne využívanie voľného času športom prospieva každému človeku vrátane ľudí s epilepsiou a to nielen pre telesnú kondíciu, ale aj pre zlepšenie psychiky. U každého ochorenia, epilepsiu nevynímajúc, je však potrebné mať dostatok vedomostí, aké bezpečnostné pravidlá je nutné dodržiavať, aby sa minimalizovala možnosť úrazu a naopak, aby z prílišnej obavy zbytočne ľudí s epilepsiou neobmedzovali. Rodičia detí s epilepsiou mali by s ošetrujúcim neurológom prekonzultovať aké športové aktivity môžu ich deti vykonávať. K prehodnoteniu voľného času a športu musí dôjsť aj vtedy, keď pacient mení svoju niekedy dlhodobú terapiu. Pri výbere športu mali by rodičia vychádzať z toho, že v túžbe po športovaní sa zdravé ani choré deti od seba nelíšia, ale na druhej strane nemožno podceňovať, že veľkú zodpovednosť za svoje choré dieťa majú predovšetkým rodičia.

Plávanie - riziká spojené s plávaním sú minimálne, ak je vo vode niekto, kto o Vás vie a hlavne čo v prípade záchvatu má robiť. O človeku s epilepsiou by mal byť informovaný aj plavčík. Ak sa záchvat dostaví, dbáme na to, aby po dobu záchvatu bola hlava nad vodou, snažíme sa dostať plavca do plytkej vody a po skončení záchvatu dostať chorého z vody von.

Pre ľudí s epilepsiou platí niekoľko zásad: nikdy neplávajte sami - riskujete, neplávajte ďalej, než do výšky ramien, osobu, ktorá je s Vami informujte o priebehu záchvatu. Ak je kúpalisko či bazén preplnený, odložte radšej plávanie na inokedy. Toto platí aj v prípade, ak sa necítite v dobrej kondícii.

Vodné športy - plachtenie, kanoistika a pod nie sú vylúčené, ak je prítomný niekto, kto v prípade záchvatu môže pomôcť.

Rybárčenie - nikdy nechytajte sami a vzhľadom k zdravotnému stavu sa odporúča kúpiť si záchrannú vestu. Tiež dbajte, aby Vás neoslňovalo slnko a pozor aj na zrkadlenie vo vode.

Pešia turistika - tento druh športu možno odporučiť, ale je opäť potrebné zvážiť, či si môžeme dovoliť ísť na dlhšiu trasu sami. Treba mať dobrú obuv, odev, mapu a dbať na rezervu liekov, napr. aj na nasledujúci deň, pretože sa môžu vyskytnúť okolnosti, ktoré Vám neumožnia vrátiť sa včas.

Cyklistiku - je možné odporučiť, ale vyhýbajte sa jazde na bicykli v hustej mestskej premávke a nikdy bez ochrannej prilby. Najlepšie je jazdiť so sprievodom, ktorý o Vašej chorobe vie.

Jazdu na koni - možno odporučiť, pretože kôň je zdroj pohybových impulzov a preto má význam aj psychoterapeutický. Odporúča sa hipoterapia, najmä pacientom s poruchami pohybovej sústavy k uvoľneniu psychického napätia, k zlepšeniu koncentrácie.

Rehabilitačné cvičenia - ak chce človek zlepšiť svoje zdravie prostredníctvom cvičenia, musia voliť také, ktoré sa mu páči a zlepšuje jeho myseľ. Cvičenie zlepšuje držanie tela a držanie tela je odrazom našej psychiky. Pri zvýšenom psychickom napätí sa zvyšuje aj svalové napätie a pohyb potom človeka vyčerpáva rýchlejšie.

Joga - toto cvičenie priaznivo pôsobí na koncentráciu a upokojenie. Pokojné a uvoľnené pohyby s vyrovnaným dýchaním priaznivo pôsobia na organizmus a v súčasnej dobe sa stávajú súčasťou zdravého životného štýlu. Aj tu je potrebné sa poradiť s trénerom, ale i s neurológom, ktoré cvičenia pri epilepsii je nutné vynechať. Vhodný je súbor cvikov pre udržanie stálej kondície.

Nebezpečnejšie športy, ako napríklad potápanie, lyžovanie znamenajú príliš veľké riziká, preto sa neodporúčajú.


EPILEPSIA A ZÁBAVA

Diskotéky - táto bežná aktivita mladých ľudí nie je epileptikom zakazovaná, pokým to nie je fotosenzitívna epilepsia (vyvarovať sa diskoték so stroboskopickými svetlami – prerušované svetlo) a zásadne nekonzumovať alkohol a dodržať časový režim.

Štatistické údaje:
- na Slovensku žije asi 60 000 epileptikov
- každoročne pribudne 2 500 až 3 000 nových pacientov

Vypracovala: Mgr. Tatiana Kohútiková - špeciálna pedagogička CŠPP pri ŠZŠ vo Zvolene

POŽITÁ LITERATÚRA:
VADEMECUM MEDICI Martin, Osveta 2003

Časopisy
MUDr.P. Čižmár, PhD. Astma a škola. In. Mama a ja 9/2005 s. 68-69

Iné zdroje
www.detskamozkovaobrna.cz - Autor: MUDr. Boris Živný

S danou problematikou súvisiace webové stránky
www.zivotsepilepsiou.sk
www.epiklub.sk

ZDRUŽENIA
Združenie občanov Slovenska postihnutých epilepsiou AURA








Návrat na začiatok stránky
Vytvoril: Web by Ado 2014-2019 Copyright ®           Správca webu: Web by Ado